Život Prešova
online
online
Pred 90 rokmi sa narodil slovenský cestovateľ a horolezec František Kele
21.03.2026 Bratislava
Bratislava
21. marca (TASR) - Vďaka jeho organizačným schopnostiam sa na vrchol
najvyššej hory sveta dostali Slováci ako prví horolezci z bývalého
Československa. Knihy Františka Keleho zasa priblížili čitateľom
vzdialené svetadiely a exotické kúty planéty.
Od narodenia cestovateľa, horolezca, geografa, pedagóga, spisovateľa a publicistu uplynie v sobotu 21. marca 90 rokov.
František Kele sa narodil 21. marca 1936 v Bratislave. Po skončení štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pracoval v rôznych povolaniach. Bol mapový redaktor, učiteľ a inšpektor na základných a stredných školách, vysokoškolský učiteľ, vedecký pracovník, metodik geografie, meteorológ-pozorovateľ na Chopku či riaditeľ cestovnej kancelárie.
Vo Vysokých Tatrách uskutočnil takmer 600 výstupov a 50 prvovýstupov. Pokoril takmer 100 končiarov v rôznych pohoriach sveta (Mont Blanc, Kilimandžáro - vrchol Kibo, Aconcagua, Popocatepetl, Chimborazo, Mont Rinjani, Tahat, Elbrus a iné).
Ako cestovateľ pôsobil na všetkých svetadieloch. V rokoch 1980 - 1994 uskutočnil tri cesty okolo sveta. Venoval sa cestovateľským odkazom Mórica Beňovského, Martina Kukučína a Milana Rastislava Štefánika. Bol spoluorganizátorom, vedúcim a účastníkom takmer 70 československých, slovenských a medzinárodných ciest a expedícií.
K najvýznamnejším patrili Expedícia Korzika ’71 (prvá slovenská geografická expedícia), Expedícia Hindúkuš ’74 (vedecko-horolezecká expedícia), Afrika ’77 (prvá slovenská prírodovedná expedícia), Expedícia Himaláje ’84 - Sagarmatha (prvá slovenská vedecko-horolezecká expedícia na Mount Everest), Expedícia Karakoram ’88 (prvá slovenská horolezecká výprava, ktorá dosiahla dve osemtisícovky).
Po roku 1989 to boli Expedícia Arktický kvet ’93 (prvá slovenská severopolárna expedícia), Expedícia Floreana ’98 (na poctu M. R. Štefánika), Expedícia UNION - AntArktis 2000 (do Patagónie a Antarktídy, na poctu M. Kukučína a M. R. Štefánika), Expedícia Atacama ’03 (zameraná na zber publicistického materiálu), Mont Blanc ’08 (na poctu 100. výročia posledného výstupu M. R. Štefánika), Expedícia Vavau 2011 (na poctu M. R. Štefánika pri príležitosti 100. výročia jeho úspešného pozorovania zatmenia Slnka na navštívených ostrovoch).
Kele bol autor a spoluautor vyše 30 kníh, napríklad Everest: Prvá československá expedícia na najvyššom vrchu sveta (1986), Noc na Aconcague (1987), Za 97 dní okolo sveta (1988), Moje dotyky s Everestom (1990), Ostrovy a súostrovia Oceánie (1993), Severný pól (1994), Madagaskarský denník (1997), (Znovu)objavovanie Antarktídy (2003), Encyklopedie velehor světa (2004), Rieka padajúca z neba (2005), M. R. Štefánik - významný cestovateľ a jeho nasledovníci (2010) alebo Everest - hora smrti (2013).
Bol spoluzakladateľom Sekcie pre výskum vysokých pohorí pri Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV (1960) a združenia AntArktis (1992) i čestný člen Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV a Spoločnosti M. R. Štefánika.
O svojich výstupoch a vedeckých cestách uverejňoval príspevky v časopisoch Krásy Slovenska, Vysoké Tatry, Geografický časopis, Lidé a země, Príroda a spoločnosť a iné. Vydával populárno-náučné knihy, cestopisy a fotografické publikácie.
Autorsky spolupracoval pri vydaní encyklopédie Horolezectvo (1989), bol spoluautorom viacerých fotografických publikácií, najmä o Vysokých Tatrách, učebníc zemepisu, krátkych filmov a školských diafilmov. Venoval sa aj a ochrane životného prostredia.
Dvakrát (1983, 1990) ho ocenili Cenou SAV za popularizáciu vedy. Dostal Medailu Mateja Bela za prínos pre rozvoj geografických vied (l986), zlatý odznaku JAMES, čestný doktorát z Duchamp University of Argilia. V roku 2011 sa stal držiteľom ceny Krištáľové krídlo, keď porota ocenila jeho celoživotné dielo, významné aktivity a výsledky v oblasti geografie, cestovateľstva, horolezectva, publicistiky a literárnu činnosť.
Intenzívne sa venoval pamiatke M. R. Štefánika, chodil po jeho stopách, propagoval ho, staval s priateľmi pamätníky a umiestňoval pamätné dosky. Napríklad do vedeckého pracoviska, geofyzikálneho observatória v Quite v hlavnom meste Ekvádoru, kde Štefánik pracoval a kde ho považovali za Francúza, priniesol jeho bustu od akademického sochára Viliama Loviška.
František Kele zomrel tragicky 19. októbra 2014 vo Vysokých Tatrách pod vrcholom Rysov ako 78-ročný. Zanechal po sebe manželku a dcéru - spisovateľku Táňu Keleovú-Vasilkovú.
Od narodenia cestovateľa, horolezca, geografa, pedagóga, spisovateľa a publicistu uplynie v sobotu 21. marca 90 rokov.
František Kele sa narodil 21. marca 1936 v Bratislave. Po skončení štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pracoval v rôznych povolaniach. Bol mapový redaktor, učiteľ a inšpektor na základných a stredných školách, vysokoškolský učiteľ, vedecký pracovník, metodik geografie, meteorológ-pozorovateľ na Chopku či riaditeľ cestovnej kancelárie.
Vo Vysokých Tatrách uskutočnil takmer 600 výstupov a 50 prvovýstupov. Pokoril takmer 100 končiarov v rôznych pohoriach sveta (Mont Blanc, Kilimandžáro - vrchol Kibo, Aconcagua, Popocatepetl, Chimborazo, Mont Rinjani, Tahat, Elbrus a iné).
Ako cestovateľ pôsobil na všetkých svetadieloch. V rokoch 1980 - 1994 uskutočnil tri cesty okolo sveta. Venoval sa cestovateľským odkazom Mórica Beňovského, Martina Kukučína a Milana Rastislava Štefánika. Bol spoluorganizátorom, vedúcim a účastníkom takmer 70 československých, slovenských a medzinárodných ciest a expedícií.
K najvýznamnejším patrili Expedícia Korzika ’71 (prvá slovenská geografická expedícia), Expedícia Hindúkuš ’74 (vedecko-horolezecká expedícia), Afrika ’77 (prvá slovenská prírodovedná expedícia), Expedícia Himaláje ’84 - Sagarmatha (prvá slovenská vedecko-horolezecká expedícia na Mount Everest), Expedícia Karakoram ’88 (prvá slovenská horolezecká výprava, ktorá dosiahla dve osemtisícovky).
Po roku 1989 to boli Expedícia Arktický kvet ’93 (prvá slovenská severopolárna expedícia), Expedícia Floreana ’98 (na poctu M. R. Štefánika), Expedícia UNION - AntArktis 2000 (do Patagónie a Antarktídy, na poctu M. Kukučína a M. R. Štefánika), Expedícia Atacama ’03 (zameraná na zber publicistického materiálu), Mont Blanc ’08 (na poctu 100. výročia posledného výstupu M. R. Štefánika), Expedícia Vavau 2011 (na poctu M. R. Štefánika pri príležitosti 100. výročia jeho úspešného pozorovania zatmenia Slnka na navštívených ostrovoch).
Kele bol autor a spoluautor vyše 30 kníh, napríklad Everest: Prvá československá expedícia na najvyššom vrchu sveta (1986), Noc na Aconcague (1987), Za 97 dní okolo sveta (1988), Moje dotyky s Everestom (1990), Ostrovy a súostrovia Oceánie (1993), Severný pól (1994), Madagaskarský denník (1997), (Znovu)objavovanie Antarktídy (2003), Encyklopedie velehor světa (2004), Rieka padajúca z neba (2005), M. R. Štefánik - významný cestovateľ a jeho nasledovníci (2010) alebo Everest - hora smrti (2013).
Bol spoluzakladateľom Sekcie pre výskum vysokých pohorí pri Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV (1960) a združenia AntArktis (1992) i čestný člen Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV a Spoločnosti M. R. Štefánika.
O svojich výstupoch a vedeckých cestách uverejňoval príspevky v časopisoch Krásy Slovenska, Vysoké Tatry, Geografický časopis, Lidé a země, Príroda a spoločnosť a iné. Vydával populárno-náučné knihy, cestopisy a fotografické publikácie.
Autorsky spolupracoval pri vydaní encyklopédie Horolezectvo (1989), bol spoluautorom viacerých fotografických publikácií, najmä o Vysokých Tatrách, učebníc zemepisu, krátkych filmov a školských diafilmov. Venoval sa aj a ochrane životného prostredia.
Dvakrát (1983, 1990) ho ocenili Cenou SAV za popularizáciu vedy. Dostal Medailu Mateja Bela za prínos pre rozvoj geografických vied (l986), zlatý odznaku JAMES, čestný doktorát z Duchamp University of Argilia. V roku 2011 sa stal držiteľom ceny Krištáľové krídlo, keď porota ocenila jeho celoživotné dielo, významné aktivity a výsledky v oblasti geografie, cestovateľstva, horolezectva, publicistiky a literárnu činnosť.
Intenzívne sa venoval pamiatke M. R. Štefánika, chodil po jeho stopách, propagoval ho, staval s priateľmi pamätníky a umiestňoval pamätné dosky. Napríklad do vedeckého pracoviska, geofyzikálneho observatória v Quite v hlavnom meste Ekvádoru, kde Štefánik pracoval a kde ho považovali za Francúza, priniesol jeho bustu od akademického sochára Viliama Loviška.
František Kele zomrel tragicky 19. októbra 2014 vo Vysokých Tatrách pod vrcholom Rysov ako 78-ročný. Zanechal po sebe manželku a dcéru - spisovateľku Táňu Keleovú-Vasilkovú.
www.ZIVOTPO.sk
